Vnitřní lékařství 2/2020

KAZUISTIKA Cushingov syndróm a akromegália na podklade pikoadenómu hypofýzy | 47 / Vnitř Lék 2020; 66(E-2): 43–47 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz nežiaducich účinkov SSA klesá. Antagonista receptora pre rastový hormón pegvisomant sa podáva s. c. v dávke 10–40mg denne. V pilot- ných štúdiách bola dosiahnutá normalizácia hladín IGF-1 až u 95% pacientov užívajúcich pegvisomant v dávke 40mg denne (25, 26). Nedávno bola zverejnená štúdia zahŕňajúca 1 288 pacientov liečených pegvisomantom, u ktorých bola normalizácia hladín IGF-1 dosiahnutá u 63% pacientov (27). Rozdiely vo výsledk och štúdií boli vysvetlené nedostatočnou titráciou dávky pegvisomantu ako aj komplikáciami v súvislosti s reálnym životom (27). Nežiaducim účinkom liečby je re- verzibilný vzostup pečeňových transamináz a reakcie v mieste vpichu. Pegvisomant zlepšuje citlivosť na inzulín a dlhodobé sledovanie uká- zalo významné zníženie hladiny glukózy nalačno. Rast tumoru pri liečbe pegvisomantom nie je obvyklý. V klinických štúdiách liečených pacientov s dostupnou MR bol výskyt nárastu veľkosti nádoru hypofý- zy v 3,2% (27, 28). Na základe doporučení pre liečbu akromegálie z ro- ku 2014 u pacientov s perzistujúcim ochorením pooperačne bola pri signifikantnom ochorení (t. j. so stredne ťažkými až závažnými príznak- mi a symptómami nadbytku RH, bez známok lokálneho rastu tumoru) doporučená liečba SSA alebo pegvisomantom ako počiatočná ad- juvantná liečebná terapia (29). U pacientov s miernym zvýšením hladín IGF-1 a miernymi príznakmi a symptómami nadbytku RH sa doporu- čuje liečba agonistami dopamínu, zvyčajne kabergolínom ako počia- točná adjuvantná liečebná terapia (29). Liečba SSA je doporučená ako primárna u pacientov s kontraindikáciou chirurgického výkonu (29). Pridanie pegvisomantu alebo kabergolínu sa odporúča u pacientov s nedostatočnou odpoveďou na SSA (29). Záver Súčasný výskyt Cushingovej choroby a akromegálie je raritný. Základom liečby akromegálie a Cushingovej choroby zostáva chirurgic- ká resekcia hypofýzy skúseným chirurgom. Avšak významné percento pacientov má aj po operácii pretrvávajúce alebo rekurentné ochorenie s nutnosťou využitia iných terapeutických modalít (medikamentózna liečba a rádioterapia). LITERATÚRA 1. Ďurovcová V, Kršek M. Cushingův syndrom – charakteristika, diagnostika a léčba. Med Pro Praxi 2009; 6: 295–299. 2. Capatina C, Wass JH. 60 Years Of Neuroendocrinology: Acromegaly. J Endocrinol 2015; 226: 141–160. 3. Roca E, Mattogno PP, Porcelli T, et al. Plurihormonal ACTH-GH Pituitary Adenoma: Case Report and Systematic Literature Review. World neurosurgery 2018; 114: 158–164. 4. Pawlikowski M, Kunert-Radek J, Radek M. Plurihormonality of pituitary adenomas in li- ght of immunohistochemical studies. Endokrynol Pol 2010; 61: 63–66. 5. Rasul FT, Jaunmuktane Z, Khan A, et al. Plurihormonal pituitary adenoma with conco- mitant adrenocorticotropic hormone (ACTH) and growth hormone (GH) secretion: a re- port of two cases and review of the literature. Acta Neurochir (Wien) 2014; 156: 141–146. 6. Nieman LK. Cushing’s syndrome: update on signs, symptoms and biochemical scree- ning. European Journal of Endocrinology 2015; 173: 33–38. 7. Kiňová S. Endokrinné formy hypertenzie. Via pract 2011; 8: 119–123. 8. Biller BMK, Grossman AB, Stewart PM, et al. Treatment of Adrenocorticotropin-Depen- dent Cushing’s Syndrome: A Consensus Statement. The Journal of Clinical Endocrinolo- gy & Metabolism 2008; 93: 2454–2462. 9. Sheehan JP, et al. Gamma Knife surgery for pituitary adenomas: factors related to radio- logical and endocrine outcomes. Journal of Neurosurgery 2011; 114: 303–309. 10. Fleseriu M. Medical treatment of Cushing disease: new targets, new hope. Endocrino- logy & Metabolism Clinics of North America 2015; 44: 51–70. 11. Colao A, Petersenn S, Newell-Price J, et al. A 12-month phase 3 study of pasireotide in Cushing‘s disease. N Engl J Med 2012; 366: 914–924. 12. Feelders RA, de Bruin C, Pereira AM, et al. Pasireotide alone or with cabergoline and ketoconazole in Cushing‘s disease. N Engl J Med 2010; 362: 1846–1848. 13. Kršek M. Cushinguv syndrom a možnosti jehe řešení v roce 2012. Remedia. 2012; 6: 386–392. 14. Biju Baby J, Veena SN, Jaishankar HP. Acromegaly – a case report. Journal of clinical and biomedical sciences 2012; 4: 247–250. 15. John jr. AJ, Laws ER. Surgical Treatment of Pituitary Adenomas. Dostupné z https:// www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK278983/. 16. Hána V, Švancara J, Bandúrová L, et al. Registry of sellar tumors – RESET: Diagnostic and therapy of acromegaly in Czech and Slovak republics in the 21st century. Diabetes, metabolizmus, endokrinologie a výživa 2013; 16: 219–224. 17. Melmed S. New therapeutic agents for acromegaly. Nat Rev Endocrinol 2016; 12: 90–98. 18. Colao A, Auriemma RS, Galdiero M, et al. Effects of initial therapy for five years with so- matostatin analogs for acromegaly on growth hormone and insulin-like growth factor- -I levels, tumor shrinkage, and cardiovascular disease: a prospective study. J Clin Endocri- nol Metab 2009; 94: 3746–3756. 19. Murray RD, Melmed S. A critical analysis of clinically available somatostatin analog formulations for therapy of acromegaly. J Clin Endocrinol Metab 2008; 93: 2957–2968. 20. Zahr R, Fleseriu M. Updates in Diagnosis and Treatment of Acromegaly. European En- docrinology 2018; 10: 57–61. 21. Carmichael JD, et al. Acromegaly clinical trial methodology impact on reported bio- chemical efficacy rates of somatostatin receptor ligand treatments: a meta-analysis. J Clin Endocrinol Metab 2014; 99: 1825–1833. 22. Annamalai AK, et al. A comprehensive study of clinical, biochemical, radiological, vas- cular, cardiac, and sleep parameters in an unselected cohort of patients with acromega- ly undergoing presurgical somatostatin receptor ligand therapy. J Clin Endocrinol Me- tab 2013; 98: 1040–1050. 23. Caron PJ, et al. Tumor shrinkage with lanreotide Autogel 120 mg as primary therapy in acromegaly: results of a prospective multicenter clinical trial. J Clin Endocrinol Metab 2014; 99: 1282–1290. 24. Mercado M, et al. A prospective, multicentre study to investigate the efficacy, safety and tolerability of octreotide LAR (long-acting repeatable octreotide) in the primary the- rapy of patients with acromegaly. Clin Endocrinol (Oxf) 2007; 66: 859–868. 25. Trainer PJ, Drake WM, Katznelson L, et al. Treatment of acromegaly with the growth hormone-receptor antagonist pegvisomant. N Engl J Med 2000; 342: 1171–1177. 26. van der Lely AJ, Hutson RK, Trainer PJ, et al. Long-term treatment of acromegaly with pegvisomant, a growth hormone receptor antagonist. Lancet 2001; 358: 1754–1759. 27. van der Lely AJ, Biller BM, Brue T, et al. Long-term safety of pegvisomant in patients with acromegaly: comprehensive review of 1288 subjects in ACROSTUDY. J Clin Endocri- nol Metab 2012; 97: 1589–1597. 28. Tritos NA, et al. Effectiveness of first-line pegvisomant monotherapy in acromegaly: an ACROSTUDY analysis. Eur J Endocrinol 2017; 176: 213–220. 29. Katznelson L, Laws EL, Melmed S, et al. Acromegaly: An Endocrine Society Clinical Practice Guideline. J Clin Endocrinol Metab 2014; 99: 3933–3951.