Vnitřní lékařství 2/2020

P Ř EHLEDOVÉ Č LÁNKY Adipocytokíny a tyreopatie | 15 / Vnitř Lék 2020; 66(E-2): 13–18 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz glukózy a hepatálnu glukoneogenézu. Plazmatické hladiny leptínu ko- relujú so zásobami tuku v organizme. Všeobecne vysoké koncentrácie nachádzame u pacientov s obezitou, ktorá je považovaná za tzv. stav leptínovej rezistencie (46). Korelácia medzi leptínom a tyroidálnymi hormónmi bola potvrdená viacerými štúdiami. Zatiaľ čo niektoré štúdie neukazujú žiadnu asociáciu medzi hladina- mi leptínu a tyreoidálnymi hormónmi (47–49), iné nachádzajú pozitívnu (50, 51) alebo negatívnu (52, 53) koreláciu. Leptínom modifikovaná citlivosť spätnej väzby na úrovni hypota- lamu a hypofýzy pravdepodobne vedie k miernej elevácii TSH u eu- tyreoidných osôb (54). Niektoré popisujú nízke (12, 55), ďalšie zas normálne (56–58) alebo aj zvýšené (11) koncentrácie leptínu pri hypertyreóze. Podobne aj pri hypotyreóze boli nájdené jeho zvýšené (55, 58–61), nezmenené (18–20, 57) alebo dokonca aj znížené hladiny (56). Nárast sérového leptínu bol popísaný i u hypotyreóznych psov (62). Na druhej strane, leptín pro- stredníctvom zvyšovania aktivity enzýmu jódtyroníndejodinázy typu I, ktorý mení T 4 na T 3 , môže zvyšovať cirkulujúci T 3 (63–65). Podľa Erayho et al objem ŠŽ pozitívne koreluje s hladinou leptínu (66). Obézni pacienti by teda mali prostredníctvom leptínu vyššie riziko rozvoja strumy. Tyreopatie a omentín Omentín má mnohostranné interakcie. Jeho koncentrácie sú pre- kvapivo znížené u pacientov s obezitou, zvýšenou inzulínovou rezis- tenciou, DM typu 1 a 2 a syndrómom polycystických ovárií (67, 68). O omentíne a jeho vzťahu k ochoreniam ŠŽ je zatiaľ veľmi málo údajov. V súčasnosti jestvujú len 2 ukončené štúdie. Obe mali rovnaký dizajn – skúmali sa hladiny omentínu u primárne hypotyreóznych pacientov a porovnávali so zdravými jedincami. Výsledky boli proti- chodné – podľa jednej štúdie je pri hypotyreóze omentín zvýšený (67), podľa druhej zas znížený (68). Tyreopatie a retinol viažuci proteín 4 Retinol viažuci proteín patrí do rodiny prenášačov retinolu. V súčasnosti je ukončená len jedna štúdia, ktorá by popisovala koreláciu medzi týmto proteínom a hormónmi ŠŽ. Podľa nej sú jeho hladiny vyššie u klinickej hypotyreózy oproti pacientom so subklinickou hypotyreózou, hypertyreózou (klinickou i subklinickou) a zdravými jedincami. Po úprave laboratórnych parametrov ako aj klinického stavu sa jeho hladiny znižujú až k hladinám zdravých kontrol (14). Tyreopatie a rezistín Rezistín je adipoytokínový hormón veľmi často dávaný do súvisu s DM 2. typu, obezitou a inzulínovou rezistenciou (69). Jeho hladina klesá s vekom, u mužov je vyššia ako u žien (70). Jeho význam pri týchto patologických stavoch, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle, je v súčasnosti veľmi diskutovaný, nakoľko sa jedná o jeden z najnovšie objavených hormónov. Je isté, že zvyšuje hladinu „zlého“ LDL-cholesterolu a bráni jeho rozkladaniu v pečeni (69). Viaceré štúdie neukazujú žiadnu asociáciu medzi hladinami re- zistínu a tyreoidálnymi hormónmi (8, 20), niektoré popisujú vysoké (11, 71–72) koncentrácie rezistínu pri hypertyreóze. Pri hypotyreóze u ľudí boli nájdené nezmenené (73) hladiny. Pokles sérového rezistínu bol popísaný u hypotyreóznych potkanov (70). Na druhej strane, rezistín prostredníctvom zvyšovania aktivity enzýmu jódtyroníndejodinázy typu I, môže zvyšovať cirkulujúce T 3 (74). Tyreopatie a tumor nekrotizujúci faktor O tomto adipocytokíne je známe asi najviac. K bunkám, ktoré ho produkujú, patria okrem adipocytov makrofágy, monocyty, endotelové bunky, hladkosvalové bunky, aktivovaný lymfocyty a astrocyty. TNFα reguluje viacero ďalších rastových faktorov, cytokínov, transkripčných faktorov a receptorov. Môže spôsobiť smrť istých typov nádorových buniek, navodiť zvýšenú teplotu, za určitých okolností spúšťa bun- kovú proliferáciu a diferenciáciu. Makrofágy začínajú vylučovať tento adipokín, pokiaľ sa do tela dostane patogén. Tým je umožnená tzv. lokálna imunitná odpoveď, ktorá spočíva v aktivácii endotelu okolitých vlásočníc, ich zvýšenej priepustnosti a v zvýšenom zrážaní krvi v mieste infekcie (75). Pri hypertyreóze aj hypotyreóze akejkoľvek etiológie je sérová kon- centrácia TNFα zvýšená. Pri liečbe hypertyreózy s následnou úpravou tyreoidálnych hormónov do normálu hladina TNF klesá. To však neplatí pri liečbe hypotyreózy, tam zostáva hladina nezmenená (76). Tyreopatie a vaspín Vaspín sa okrem tukových buniek produkuje v niektorých kožných, pankreatických a žalúdočných bunkách a v hypotalame. Priamo koreluje s obezitou, inzulínovou rezistenciou a teda aj s DM 2. typu (77). In vitro boli popísané jeho protizápalové účinky na cievnu stenu (78). V súčasnosti sú 3 štúdie, dve humánne a jedna animálna, popi- sujúce vzťah vaspínu k metabolizmu ŠŽ. U potkanov, u ktorých bola hypertyreóza vyvolaná umelo, došlo k výraznému poklesu koncentrácie vaspínu (79). Humánne štúdie sa zaoberali hypotyreóznymi pacientmi. Tá prvá zistila taktiež pokles vaspínu pri centrálnej hypotyreóze (80). Druhá nezistila žiadnu súvislosť medzi týmto adipokínom a primárnou hypotyreózou (81). Tyreopatie a visfatín Visfatín je adipocytokínový enzým. Okrem jeho početných funkcií napr. pri syntéze nikotínamidadeníndinukleotidu, dozrievaní buniek hladkej svaloviny ciev, inhibícii apoptózy neutrofilov atď., sa podieľa na zvyšovaní in- zulínovej senzitivity prostredníctvomaktivácie inzulínových receptorov (82). Zvýšené hladiny visfatínu môžeme nájsť pri rôznych chronických zápalových ochoreniach, napr. reumatoidnej artritíde alebo chronic- kých zápaloch črevnej sliznice ako ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba (83). Niektoré štúdie zistili, že pri hypertyreóze (skúmaní boli najmä pacienti s Graves-Basedowovou chorobou) je visfatín zvýšený (84–86) (tento stav sa nazýva aj tzv. stavom visfatínovej rezistencie a je pri hypertyreóze spojený s nárastom inzulínovej rezistencie) alebo zní- žený (87, 88). Ozkaya et al, Caixàs et al, Han et al a Guzel et al popísali