Vnitřní lékařství 3/2020

KAZUISTIKA Stresová kardiomyopatia vyprovokovaná netypickou situáciou | E49  / Vnitř Lék 2020; 66(3): e49–e54 /  VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Stresová kardiomyopatia vyprovokovaná netypickou situáciou Katarína Bobocká 1 , Oľga Jurkovičová1, Branislav Líška 2 , Slavomíra Filipová 3 1 IV. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 2 Oddelenie akútnej kardiológie – koronárnej starostlivosti, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava, Slovenská republika 3 Klinika kardiológie a angiológie LF SZU Bratislava a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava, Slovenská republika Stresová, tzv. „takotsubo“, je kardiomyopatia (KMP) reverzibilná, imitujúca akútny infarkt myokardu. Spúšťačom je extrémny psychický alebo fyzický stres. Kľúčovým diagnostickým vyšetrením je ventrikulografia s typickým nálezom tranzitórnej apikálnej balónovej dysfunkcie ľavej komory (ĽK). Prezentujeme prípad 63-ročnej ženy, ktorá bola hospitalizovaná na IV. internej klinike LF UK a UN Bratislava so stenokardiami. Spúšťačom bola netypická stresová situácia v súvislosti s naliehavou potrebou močenia. Pri prijatí dominovala hypertenzná emergencia, tachykardia a psychická tenzia. Na vstupnom EKG bola sínusová tachykardia a naznačené elevácie segmentu ST vo zvodoch I, II, V3-V6. Na opakovanom EKG bol dokumentovaný vznik negatívnych vĺn T vo zvodoch I, II, V1-V6. Na základe dynamiky troponínu sme suponovali non‑STEMI, avšak vzhľadom na psychický stres sme uvažovali aj o takotsubo KMP. Pacientka podstúpila koronarografiu s nálezom len okrajových zmien na koronárnych artériách. Následne sa ventrikulografiou i echokardiograficky potvrdila katecholamínová KMP s nálezom porúch kinetiky v oblasti apikálnych segmentov ĽK s jej mierne redukovanou systolickou funkciou (EF 48–50 %) a diastolic- kou dysfunkciou 1. stupňa. Kontrolný echokardiografický nález po 2 mesiacoch preukázal fyziologický nález. Kazuistikou poukazujeme na nezvyčajnú urgentnú situáciu, ktorá vyprovokovala rozvoj stresovej KMP. Kľúčové slová: akútny infarkt myokardu, apikálna balónová dysfunkcia ľavej komory, katecholamínová kardiomyopatia, stresová kardiomyopatia, „takotsubo“ kardiomyopatia. Stress kardiomyopathy triggered by unusual situation Stress – “takotsubo” cardiomyopathy – is a reversible mimicking acute myocardial infarction. The trigger is extreme mental or physical stress. The main diagnostic examination is ventriculography with typical left ventricle apical ballooning wall motion abnormality. We present a case report of 63 years old woman, hospitalized at the Department of IV. internal Clinic Medical Faculty and University Hospital Bratislava due to angina. The main trigger was atypical stress situation – urgent need to urinate. On admission, the patient’s condition was dominated by the hypertension emergency, tachycardia and psychic tension. The ECG on admission revealed the sinus tachycardia and only marked ST elevation in leads I, II, V3-V6. The negative T wave in the leads I, II, V1-V6 was documented on latter ECG. Following the dynamics of troponin levels we assumed the non-STEMI, but due to psychic stress we also considered stress cardiomyopathy. Our patient underwent the coronary angiography and only marginal changes were present. The catecholamine cardiomyopathy with left ventricular apical wall motion abnormality, mild reduction of ejection fraction (48-50 %) and 1st degree of diastolic dysfunction was proved by ventriculography and echocardiography. After the 2 months follow-up, echocardiography confirmed the physiologic finding. This case report points out to the atypical urgent situation that provoked the stress cardiomyopathy. Key words: acute myocardial infarction, catecholamine cardiomyopathy, left ventricular apical ballooning dysfunction, stress cardiomyopathy, „takotsubo“ cardiomyopathy. KORESPONDENČNÍ ADRESA AUTORA: MUDr. Katarína Bobocká, PhD., katarinabobocka@gmail.com Národný Ústav srdcových a cievnych chorôb a.s., Pod Krásnou Hôrkou 1, 831 01 Bratislava Cit. zkr:Vnitř Lék 2020; 66(3): e49–e54 Článek přijat redakcí: 16. 5. 2019 Článek přijat k publikaci: 2. 10. 2019