Vnitřní lékařství 3/2020

KAZUISTIKA Prvé prípady geneticky potvrdenej kongenitálnej hnačky so stratou chloridov na Slovensku | 189  / Vnitř Lék 2020; 66(3): 186–189 /  VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz je renálne poškodenie a dna (17). Hnačka a fekálna inkontinencia u chorých s CLD je celoživotná. Vo fínskej sérii pacientov varíroval počet stolíc od 2 do 7 hnačiek za deň, čo korešponduje aj s anamnestickými údajmi našich probandov (18). Obličkové poškodenie je najzávažnejšou komplikáciou nesprávnej terapie CLD v detstve. Chronická hypovolémia aktivuje renín a angiotenzín s vývojomsekundárneho hyperaldosteronizmu, ktorý indu‑ kuje podobné cievne zmeny v obličke, ako sa pozorujú pri hypertenzii, hoci pacienti majú normálny tlak krvi. Chronická hypokaliémia vedie k funkč‑ nému poškodeniu renálnych tubulov a črevných absorpčných buniek. V odbornej literatúre sú opísané 2 prípady pacientov s CLD a chronickým zlyhaním obličiek, ktorí podstúpili úspešnú transplantáciu obličiek (18). Až u 6 z 8 kórejských detí sa ochorenie diagnostikovalo oneskorene a mesiace až roky sa mylne viedlo ako chronické nešpecifické hnačky a/alebo Bartterov syndróm (13). U našich súrodencov sme Bartterov syndróm nepriamo vylúčili nízkymi hodnotami chloridov v moči, preto sme zvažovali chloridovú hnačku. Pri určení správnej diagnózy je nápo‑ mocné jednoduché meranie koncentrácie chloridov konvenčným ana‑ lyzátorom krvných plynov vo vzorke stolice. Užitočné je aj stanovenie pH stolice, ktoré môže iniciálne včasne rozlíšiť kyslú chloridovú hnačku od ostatných dedičných sekretorických hnačiek, ktoré spôsobujú alka‑ lické stolice. Na Slovensku meranie fekálnych chloridov nie je dostupné a technicky realizovať vyšetrenie na zahraničnom pracovisku je náročné. V krajinách so známym výskytom CLD je nález chloridov v stolici nad 90 mmol/l u detí s charakteristickou anamnézou a klinickým priebehom postačujúci pre diagnostiku CLD, ale v geografických oblastiach so sporadickými prípadmi sa odporúča molekulovo‑genetické vyšetrenie (19). Aj u našich probandov sme na definitívne potvrdenie ochorenia indikovali DNA analýzu. Záver V článku opisujeme kazuistiky prvých 2 slovenských pacientov s ge‑ neticky potvrdenou kongenitálnou chloridovou hnačkou. U staršieho súrodenca sme identifikovali novú doteraz neopísanú mutáciu SCL26A3 génu. Klinické podozrenie vzbudzujú profúzne vodnaté hnačky manifes‑ tujúce sa vo včasnom neonatálnom období, dehydratácia s hypochloré‑ miou a metabolickou alkalózou. Dôležitý podporný anamnestický údaj je polyhydramnion a prenatálna dilatácia črevných kľučiek. Diagnózu podporí vysoká fekálna koncentrácia chloridov a definitívne potvrdí mutačná analýza SCL26A3 génu. Pri kontinuálnej substitúcii NaCl a KCl je dlhodobá prognóza ochorenia priaznivá. LITERATÚRA 1. Darrow DC Congenital alkalosis with diarrhoea. J Pediatr 1945; 426: 519–532. 2. Gamble JL, Fahey KR, Appleton J et al. Congenital alkalosis with diarrhoea. J Pediatr 1945; 26: 509–518. 3. Perheentupa J, Eklund J, Kojo N Familial chloride diarrhoea („congenital alkalosis with diarrhoea“). Acta Paediatr Scand 1965; 159: (Suppl.): 119–120. 4. Launiala K, Perheentupa J, Pasternack A et al. Familial chloride diarrhea-chloride malab‑ sorption. Bibl Paediatr 1968; 87: 137–149. 5. Li WC, Shih HH, Wu KL et al. Congenital chloride diarrhea in a child. J Formos Med Assoc 2003; 102: 424–428. 6. Wedenoja S, Ormälä T, Berg UB et al. The impact of sodium chloride and volume depletion in the chronic kidney disease of congenital chloride diarrhea. Kidney Int. 2008; 74: 1085–1093. 7. Höglund P, Auranen M, Socha J et al. Genetic background of congenital chloride dia‑ rrhea in high‑incidence populations: Finland, Poland, and Saudi Arabia and Kuwait. Am J Hum Genet 1998; 63: 760–768. 8. Höglund P, Haila S, Socha J et al. Mutations of the down‑regulated in adenoma (DRA) gene cause congenital chloride diarrhoea. Nat Genet 1996; 14: 316–319. 9. Moseley RH, Höglund P, Wu GD et al. Downregulated in adenoma gene encodes a chlori‑ de transporter defective in congenital chloride diarrhea. Am J Physiol 1999; 276: G 185–G192. 10. Schweinfest CW, Spyropoulos DD, Henderson KW et al. slc26a3(dra)-deficient mice dis‑ play chloride‑losing diarrhea, enhanced colonic proliferation, and distinct up‑regulation of ion transporters in the colon. J Biol Chem 2006; 281: 37962–37971. 11. Wedenoja S, Pekansaari E, Höglund P et al. Update on SLC26A3 mutations in congeni‑ tal chloride diarrhea. Hum Mutat 2011; 32: 715–722. 12. Höglund P, Holmberg C, Sherman P et al. Distinct outcomes of chloride diarrhoea in two siblings with identical genetic back‑ground of the disease: implications for early dia‑ gnosis and treatment. Gut 2001; 48: 724–727. 13. Hong J, Seo JK, Ko JS et al. Congenital chloride diarrhea in Korean children: novel muta‑ tions and genetic characteristics. Eur J Pediatr 2013; 172: 545–550. 14. Turnberg LA. Abnormalities in intestinal electrolyte transport in congenital chloridorr‑ hoea. Gut 1971; 12: 544–551 15. Hayashi H, Suruga K, Yamashita Y Regulation of intestinal Cl-/HCO3-exchanger SLC26A3 by intracellular pH. Am J Physiol Cell Physiol 2009; 296: C1279–C1290. 16. Holmberg C, Perheentupa J, Launiala K et al. Congenital chloride diarrhoea. Clinical analysis of 21 Finnish patients. Arch Dis Child 1977; 52: 255–267. 17. Hihnala S, Kujala M, Toppari J et al. Expression of SLC26A3, CFTR and NHE3 in the hu‑ man male reproductive tract: role in male subfertility caused by congenital chloride dia‑ rrhoea. Mol Hum Reprod 2006; 12: 107–111. 18. Wedenoja S, Höglund P, Holmberg C Review article: the clinical management of con‑ genital chloride diarrhoea. Aliment Pharmacol Ther 2010; 31: 47–485. 19. Gils C, Eckhardt MC, Nielsen PE et al. Congenital chloride diarrhea: Diagnosis by easy­ ‑accessible chloride measurement in feces. Case reports in Pediatrics 2016; 2519498: 3 pages. http://dx.doi.org/10.1155/2016/2519498.