Vnitřní lékařství 6/2020

PŮVODNÍ PRÁCE Glykovaný hemoglobín ako marker zvýšenia LDL a TAG – kohortná štúdia E30 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék 2020; 66(6): e28–e34 /  www.casopisvnitrnilekarstvi.cz cieľom sledovania. Korelácia, vyjadrená pomocou neparametrického Spearmanovho korelačného koeficientu rho, medzi hodnotami TAG, HDL a LDL-cholesterolu s hodnotami HbA 1c , ako aj s BMI v čase diagnózy ochorenia je uvedená v tab. 7. Hodnota BMI inverzne korelovala s kon- centráciou HDL-cholesterolu v podskupine žien (Tab. 7). Hodnota HbA 1c signifikantne pozitívne korelovala s koncentráciou LDL-cholesterolu v celom súbore a v podskupine mužov, avšak nie v skupine žien (Tab. 8). V našej štúdii v súbore 200 pacientov priemerné hodnoty HbA 1c pri stanovení diagnózy DM2T boli u mužov 7,55 ± 15%, u žien 7,37 ± 11%metódou DCCT. Priemerné hladiny LDL-cholesterolu boli u mužov 3,22 ± 1,48mmol/l a u žien 3,11 ± 1,29mmol/l a priemerné hodnoty krv- ného tlaku boli u mužov 120 ± 15/80 ± 1,25 a u žien 130 ± 20/80 ± 10mm Hg. V čase stanovenia diagnózy DM2T malo 37,50% diabetikov hladinu HbA 1c (DCCT) >7,5%, 75% diabetikov malo hladinu LDL-cholesterolu >2,50mmol/l a 32% diabetikov malo hodnoty systolického tlaku krvi (STK) >130mm Hg. V našom súbore pacientov (Tab. 9) s novodia- gnostikovaným DM2T sme zaznamenali vysokú prevalenciu artériovej hypertenzie (82 mužov z celkového počtu 117, t. j. prevalencia 72%, 66 žien z celkového počtu 83, t. j. prevalencia 80%), avšak prevažná väčšina pacientov bola adekvátne liečená praktickým lekárom alebo internistom s využitím inhibítoru enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) alebo sartanu ako lieku prvej voľby. ACE inhibítorom alebo sartánom bolo liečených 69 mužov z celkového počtu 82, t. j. 84%, 43 žien z celkového počtu 66, t. j. 65%. Diskusia Pacienti s DM2T majú zvýšené riziko rozvoja KV chorôb už v čase stanovenia diagnózy ochorenia. V našej práci sme potvrdili, že HbA 1c je parametrom nielen metabolickej kompenzácie diabetes mellitus, ale aj prediktorom aterogénnej dyslipidémie ako významného riziko- vého faktora KV chorôb. Pri interpretácii aktuálneho lipidogramu vždy zohľadňujeme aj aktuálnu kompenzáciu DM, ktorú vyhodnocujeme pomocou HbA 1c , selfmonitoringu aj postprandiálnych glykémií a v in- dikovaných prípadoch za pomoci glukózového senzoru. HbA 1c sleduje cestu neenzymatickej glykácie hemoglobínu v spojitosti s hladinou plazmatickej glukózy a slúži ako marker sledovania priemernej hladiny glukózy počas posledných 6–8 týždňov (8). V publikovanej štúdii 509 pacientov (41,9 % mužov a 57,9 % žien) s DM2T pri hraničnej hodnote HbA 1c 7 % metodikou DCCT malo 74% pacientov vysoké TAG. Podľa výsledkov tejto štúdie zvýšil HbA 1c riziko hypertriacylgycerolémie o 2,69 (OR = 1,71–4,23, p < 0,001). To naznačuje zvýšené riziko aterogénnosti v dôsledku dyslipidémie spojenej s neuspokojivou kompenzáciou DM2T. U 67,8% jedincov bol HbA 1c DCCT vyšší ako 7%. Prevalencia vysokých TAG (> 3,885mmol/l) bola 58,2 %. Vysoké hladiny LDL (> 2,59mmol/l) boli zistené u 66 % pacientov. 81,7 % pacientov malo sedavý životný štýl. Podľa výsled- kov tejto štúdie HbA 1c môže byť indikátorom hladiny TAG a mô- že byť jedným z prediktorov KV rizikových faktorov pri DM2T (9). Hypertriacylglycerolémia bola tiež podľa iných prác spojená s vy- sokou hladinou glukózy a zvýšeným rizikom DM2T (10, 11). V našom súbore pacientov vysoký HbA 1c zvyšoval riziko zvýšenia TAG v celom súbore pacientov s hraničnou významnosťou v podskupine mužov. Tab. 1.  Priemerná hodnota LDL v čase diagnózy DM2T medzi mužmi a ženami vyjadrená mediánom a interkvartilovým rozptylom LDL (mmol/l) Veková skupina Ženy Muži Med(x) R Q Med(x) R Q 30–39 NA NA 3,95 1,00 40–49 3,10 0,48 3,08 1,69 50–59 3,66 1,11 3,65 1,26 60–69 3,39 1,66 3,16 0,94 70–79 3,26 1,16 3,01 0,96 80–89 2,41 2,03 2,21 1,11 90–99 NA NA 2,52 0,17 Všetci 3,22 1,48 3,11 1,29 NA – neboli v súbore Tab. 2.  Priemerná hodnota HDL v čase diagnózy DM2T medzi mužmi a ženami vyjadrená mediánom a interkvartilovým rozptylom HDL (mmol/l) Veková skupina Ženy muži Med(x) R Q Med(x) R Q 30–39 NA NA 0,93 0,59 40–49 1,11 0,69 0,98 0,19 50–59 1,16 0,39 0,99 0,21 60–69 1,17 0,35 0,99 0,30 70–79 1,25 0,19 1,10 0,27 80–89 1,26 0,35 0,99 0,24 90–99 NA NA 1,29 0,01 všetci 1,20 0,36 1,00 0,28 NA – neboli v súbore Tab. 3.  Priemerná hodnota TAG v čase diagnózy DM2T medzi mužmi a ženami vyjadrená mediánom a interkvartilovým rozptylom TAG (mmol/l) Veková skupina Ženy muži Med(x) R Q Med(x) R Q 30–39 NA NA 1,15 1,31 40–49 1,84 0,90 3,79 1,93 50–59 1,83 0,98 2,89 1,78 60–69 2,02 1,05 2,17 1,36 70–79 1,94 0,88 1,55 0,94 80–89 2,09 1,00 1,47 0,59 90–99 NA NA 0,98 0,08 všetci 2,01 0,97 2,17 2,06 NA – neboli v súbore Tab. 4.  Počet pacientov s liečenou DLP statínom alebo fibrátom Počet pacientov s DLP Veková skupina ženy muži 30–39 NA 1 40–49 2 7 50–59 10 16 60–69 16 26 70–79 9 8 80–89 5 6 90–99 NA NA NA – neboli v súbore