Vnitřní lékařství 8/2020

PŮVODNÍ PRÁCE Vplyv ageizmu na správnosť indikácie antikoagulancií u seniorov s fibriláciou predsiení v práci kardiologickej ambulancie medzi rokmi 2012 a 2017 | E5  / Vnitř Lék 2020; 66(8): e5–e11 /  VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Vplyv ageizmu na správnosť indikácie antikoagulancií u seniorov s fibriláciou predsiení v práci kardiologickej ambulancie medzi rokmi 2012 a 2017 Peter Olexa 1,2 , Martina Habiňáková 3 , Štefan Koval 1 1 Gerontologická a geriatrická klinika, LF UPJŠ, Nemocnica Sv. Michala, Košice, Slovenská republika 2 TOPCARE, s. r. o., privátna kardiologická ambulancia, Košice, Slovenská republika 3 Ústav lekárskej informatiky LF UPJŠ Košice, Slovenská republika Úvod: Moderná medicína sa hrdí schopnosťou predlžiť život človeka. Naša populácia starne, rastie podielu chorých seniorov v spoločnosti. Kult mladosti a krásy v spoločnosti však spôsobuje stratu autority staroby, vznik negatívneho postoja k starobe až jej diskriminácii – k vzniku tzv. ageizmu. Jednou z foriem ageizmu je aj upieranie adekvátnej zdravotnej starostlivosti pacientovi pre starobu. Fibrilácia predsiení (FP) typickou arytmiou staroby a rizikovým faktorom tromboembolizmu. Riziko redukujú antikoagulanciá, ktoré súčasne zvyšujú riziko krvácavosti. Ich indikácia a preskripcia môže byť dobrýmmodelom na posúdenie vplyvu ageizmu na správnosť manažmentu seniorov s FP. Cieľ: Cieľom tejto práce bolo porovnať preskrip‑ ciu antikoagulancií, zhodnotiť kvalitu ich preskripcie, a podiel vplyvu ageizmu na správnosť indikovania antikoagulancií u seniorov ≥ 65 rokov s FP liečených na kardiologickej ambulancii v Košiciach v rokoch 2012 a 2017. Výsledky: V roku 2012 bolo na vyšetrených 2 850 pacientov, z nich 213 (8 %) malo diagnózu FP. V roku 2017 bolo vyšetrených 4 389 chorých, z nich 350 s FP (9 %). Medián veku v oboch súboroch bol 76 rokov. Zistili sme výrazné rozdiely v antitrombotickej liečbe medzi oboma sledovanými rokmi. Warfarin bol aplikovaný u 102 (47 %) vs 110 (31 %), NOAKy u 25 (12 %) vs 189 (54 %), ASA alebo klopidogrel u 68 (32 %) vs 41 (12 %) pacientov s FP. Žiadne antitrombotikum nebolo podané u 20 (10 %) vs 10 (3 %) pacientov. V roku 2012 až 39 % nebolo liečených v súlade s doporučeniami, kým v roku to bolo 14 %, čo potvrdzuje vzo‑ stup adherencie k doporučeniam odborných spoločností. Štatisticky sme hodnotili, ktorý faktor vedie lekára k ageizmu, a nepodaniu adekvátneho antikoagulans. Hodnotili sme vek, krehkosť, anamnézu prekonanej porážky, mierneho krváca‑ nia, a hodnoty CHADS 2 a HASBLED. Logistickou regresnou analýzou sa podarilo dokázať, že v roku 2012 faktormi, ktoré boli spojené s nepodaním adekvátnej terapie bol ageizmus, vysoký vek a známe mierne krvácania v anamnéze chorého (p = 0,05, p = 0,003). V roku 2017 to bol ageizmus a vysoké HASBLED skóre. Iné faktory sa s non‑adeherenciou k doporu‑ čeniam nespájali. Pacienti liečení správne mali v našom súbore významne nižšiu celkovú mortalitu vs pacienti, u ktorých vplyvom ageizmu nebola liečba antikoagulanciami správna. Záver: Ageizmus je jednou z dôležitých príčin nesprávnej terapie seniorov s FP v podmienkach rajónnej kardiologickej ambulancie, no tento negatívny vplyv sa ostatných rokoch výrazne zredukoval. Správna liečba, ktorá je v súlade s Doporučeniami odborných kardiologických spoločností, je spojená s lepšou prognózou chorých, poklesom ich celkovej mortality. Kľúčové slová: antikoagulačná liečba, fibrilácia predsiení, guidelines, krehkosť, prognóza, staroba. Influence of ageism on guideline adeherence in seniors with atrial fibrillation in the local practise of private cardiology clinic among years 2012 a 2017 Background: Atrial fibrillation (AF) is a problem of growing prevalence as a consequence of the ageing population, is as‑ sociated with high morbidity, mortality, and healthcare costs. The risk is significantly reduced by oral anticoagulation. Ad‑ KORESPONDENČNÍ ADRESA AUTORA: MUDr. Peter Olexa, PhD., Gerontologická a geriatrická klinika LF UPJŠ, Nemocnica Sv. Michala, Murgašova 1, 040 01 Košice, Slovenská republika Cit. zkr: Vnitř Lék 2020; 66(8): e5–e11 Článek přijat redakcí: 23. 8. 2019 Článek přijat po recenzích k publikaci: 26. 11. 2019