Vnitřní lékařství 1/2021

PŮVODNÍ PRÁCE Diagnostické hospitalizácie pred zaradením pacienta na čakaciu listinu pre transplantáciu obličky E6 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék 2021; 67(1): e4–e8 / www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Urologická problematika Urologické vyšetrenie je samozrejme nutné realizovať u pacientov, ktorí majú vrodené anomálie uropoetického systému a u pacientov star- ších než 60 rokov spolu s vyšetrením hladiny "spolu s vyšetrením hladiny PSA (PSA). Samotné vyšetrenie spočíva vo vylúčení už existujúceho alebo Potenciálneho fokusu infekcie a vo vylúčení malignity. Ďalej bývajú do­ brou pomôckou dotazníky o vnímaní porúchmikcie, ktoré pomôžu spolu s ultrasonografickým alebo CT vyšetrením (CT‑urografia) posúdiť funkciu močového mechúra a jeho schopnosť skladovať a vyprázdňovať moč. Je trebadodať, ženefrektómianatívnej obličkyupacientov s autozómovo dominantnou polycystickou chorobou obličiek sa vykonáva iba v prípade rekurentných infekcií alebo v prípade, že je natívna oblička veľká a teda je príčinou nedostatkumiesta pre implantáciu štepu do brušnej dutiny (3, 5). Rutinné hematologické vyšetrenie Medzi krvné vyšetrenia patrí skríning hemokoagulácie a krvný obraz. V prípade suponovaných trombofilných stavov je potrebné rozšírené hemokoagulačné vyšetrenie v špecializovaných pracoviskách (4). Psychologické zhodnotenie Vzhľadom na to, že súčasťou úspešnej transplantácie obličky a dob- rého prežívania a funkcie štepu je nutné dodržiavať aj pravidelné a správne užívanie imunosupresívnej terapie, sa vyšetrenie skúseným psychológom stáva esenciálnou a neodmysliteľnou zložkou pred- transplantačných vyšetrení. Zmysel dôkladných predtransplantačných vyšetrení potenciálny príjemcu obličky spočíva v eliminácii fatálnych príhod myokardiálnej ischémie v perioperačnom období. Transplantácia obličky nie je život zachraňujúcim výkonom, a preto by jej zmyslom mala byť dlhodobá funkcia štepu a nie pokus o pomoc chorému pacientovi. Preto dochádza aj k úprave alokačných kritérií, podľa ktorých je oblička od marginálneho darcu alokovaná príjemcovi s kratšou predpokladanou dobou prežitia a oblička od mladšieho darcu je alokovaná mladšiemu príjemcovi s dlhšou predpokladanou dobou prežitia (3). Indikácie k transplantácii obličky TO môže podstúpiť každý pacient, ktorý má nezvratnú chronickú obličkovú chorobu v pokročilom štádiu (akejkoľvek etiológie), má pred- poklad zvládnuť operačný výkon, následnú imunosupresívnu liečbu a s TO súhlasí (6). Vzhľadom na to, že pacienti po transplantácii obličky majú lepšiu kvalitu života a obdobie prežitia je dlhšie, mal by byť tento výkon ponúknutý čo najvyššiemu počtu chorých. Kontraindikácie pre transplantáciu obličky Kontraindikácie (KI) k TO môžeme rozdeliť na absolútne a relatívne. K absolútnym KI patrí aktívne malígne ochorenie, aktívna infekcia, terminálna choroba pečene, chronické srdcové zlyhanie s opakujúcimi sa epizódami akútnej dekompenzácie a ischemická choroba srdca (ICHS) bez možnosti revaskularizácie. Ďalej chronické respiračné zlyhanie a ťažké aterosklerotické postihnutie periférnych ciev. TO by takisto nemala byť ponúkaná pacientom, ktorí sú preukázateľne nespolupracujúci a vykazujú známky neliečenej alkoholovej a drogovej závislosti, psychotických porúch a sú polymorbídni s odhadovanou dĺžkou životamenej ako 1–3 roky (3, 4). Medzi relatívne kontraindikovaných patria obézni pacienti s body mass index (BMI) nad 35 kg/m 2 . Podľa meta‑analýzy autorov Hill et al. je preukázateľne vyššie riziko dlhšieho rozvoja funkcie štepu už u pa- cientov s BMI ≥ 30 kg/m 2 (8). Ďalej pri obéznych pacientoch hrozí komplikovaný chirurgický výkon, dlhšie hojenie operačnej rany, vyššia mortalita, zhoršenie obezity pri imunosupresii a vyššia náchylnosť k in- fekciám. Ďalej medzi relatívne kontraindikácie patrí aktívna hepatitída a psychosociálna instabilita. Cirhóza pečene a primárna hyperoxalúria I.typu sú potenciálne riešiteľné kombinovanou transplantáciou pečeň­ ‑oblička (2, 5, 8). Doba čakania pred zaradením na WL Podľa 11-ročnej multicentrickej štúdie Graňák at al (2018) sa štatis- ticky významne predlžoval čas od zaradenia do dialýzy po zaradenie na WL. V roku 2005 to bolo približne 6 mesiacov a v roku 2015 priemerne 15,1 mesiacov (7). Práca bola podkladom pre spustenie programu dia- gnostických hospitalizácií v Transplantačnom centre Martin s cieľom skrátiť čas potrebný na vyšetrenie pred zaradením pacienta na WL. Diagnostické hospitalizácie Diagnostické hospitalizácie sú hospitalizácie (DH), ktoré sú vyko- návané s účelom urýchliť zaradenie pacienta do WL. Počas DH je reali- zovaných čo najviac vyšetrení podľa vyšetrovacieho protokolu. V prie­ mere trvá DH 5 dní a podstupujú ju aj pacienti, u ktorých je plánovaná transplantácia obličky od živého darcu, a to darca aj príjemca obličky. Cieľom práce je zistiť prínos DH pre príjemcov a identifikovať naj- častejšie diferenciálno‑diagnostické problémy pre indikáciu resp. kon- traindikáciu pre transplantáciu obličky. Materiál a metódy V predkladanej retrospektívnej štúdii sme identifikovali počet dia- gnostických hospitalizácií v rokoch 2016–2019 v Transplantačnom centre v Univerzitnej nemocnici Martin. Zistili sme priemernú dĺžku diagnostickej hospitalizácie (dni), prie­ merný vek pacientov, pohlavie, základnú diagnózu zlyhania obličiek pacienta. Ďalej sme zistili podiel plánovaných transplantácií od živého darcu a počet DH vykonávaných u potenciálnych darcov obličky. Zistili sme najčastejšie sa vyskytujúce komorbidity pacientov, typ dialyzačnej terapie a definitívne zhodnotenie (zaradenie do WL resp. kontraindikácia k transplantácii). V prípade kontraindikácie pre transplantáciu obličky sme zaznamenali dôvod nezaradenia pacienta na WL. V prípade zara- denia pacienta na WL sme zistili čas čakania na samotnú transplantáciu. Výsledky Do súboru bolo zaradených 49 pacientov. Súbor pozostával z 35 mužov (69 %) a 14 žien (31 %). Z tohto počtu bolo 13 živých darcov pred plánovanou darcovskou nefrektómiou a 36 príjemcov. V ôsmich prípadoch párov darca- príjemca podstúpil diagnostickú hospitali- záciu v našom transplantačnom centre iba darca obličky. Úspešných