Vnitřní lékařství 1/2021

PŮVODNÍ PRÁCE Diagnostické hospitalizácie pred zaradením pacienta na čakaciu listinu pre transplantáciu obličky | E7 / Vnitř Lék 2021; 67(1): e4–e8 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz transplantácií od živého darcu bolo celkovo 8. Priemerná dĺžka diagnos- tickej hospitalizácie bola 5,64 dní. Priemerný vek mužov bol 41,7 rokov a priemerný vek žien bol 43,7 rokov v čase DH. Všetci potenciálni príjemcovia v sledovanom súbore využívali hemodialyzačnú liečbu. V súbore sú zahrnutí aj príjemcovia, u ktorých bola vykonaná DH, avšak z rozličných dôvodov nebola vykonaná transplantácia obličky do jedného roka od DH, a to celkovo u 5 pacientov (10 % z celkového počtu), pričom hlavnýmdôvodomnevykonania transplantácie obličky bolo nedodržanie opakovania vyšetrení (á jeden rok podľa protokolu). Celkový počet vyko- naných transplantácií obličky bol 22 a do jedného roka od diagnostickej hospitalizácie bolo uskutočnených úspešne 14 transplantácií. Najčastejšou primárnou chorobou, ktorá postupne vyústila do koneč- ného štádia zlyhania obličiek u pacientov v našom súbore bola diabetická choroba obličiek. Ďalej sme zaznamenali celé spektrumglomerulonefritíd, hypertenznú chorobu obličiek a polycystickú chorobu obličiek. Najčastejšími diagnózami okrem pridružených ochorení k chro- nickej chorobe obličiek bol prekonaný infarkt myokardu, hepatopatia, astma bronchiale a vrodené anomálie, ktorých súčasťou bola agenéza jednej z obličiek. Ďalej sa vyskytovala pľúcna hypertenzia, hydronefró- za a anamnéza prekonaného malígneho ochorenia alebo chronickej hepatitídy typu C. Vo väčšine prípadov diagnostické hospitalizácie viedli u pacientov hlavne k doplneniu vyšetrení, ktoré je náročné organizovať v ambu- lantnej sfére pre dlhšie čakacie doby, a teda sú pravdepodobne jednou z hlavných príčin predlžovania času od hemodialýzy do zaradenia na WL. Celkovo 9 zo 49 diagnostikovaných pacientov malo po dokon- čení diagnostickej hospitalizácie skompletizované všetky chýbajúce vyšetrenia, a teda boli vhodní na bezprostredné zaradenie na WL alebo boli zhodnotení ako vhodní darcovia v rámci transplantácie obličky od živého darcu. U ostatných pacientov, ktorí neboli vhodní na zaradenie na WL po ukončení DH, bolo väčšinou potrebné do- plniť do kompletizácie CT vyšetrenie artériového systému dolných končatín (CT‑Ag), ktoré nie je možné realizovať počas krátkeho trvania diagnostickej hospitalizácie. V našom súbore sa vyskytli celkom traja pacienti, ktorí boli kontraindi- kovaní pre transplantáciu obličky, z toho jeden pacient bol vyšetrovaný ako potenciálny darca obličky. Ďalší traja pacienti budúprejednávaní na nefrolo- gickomindikačnomseminári k transplantácii obličky. Ostatných43pacientov v našom súbore bolo bez kontraindikácie pre transplantáciu obličky. Počet mesiacov od DH po vykonanie Tx bol v priemere 5,46 mesi- acov. Priemerný čas strávený na hemodialýze do Tx obličky bol signifi- kantne najnižší v roku 2017, kedy tvoril priemerne 11 mesiacov čakania. V ostatných rokoch bol priemerný čas strávený na hemodialýze 54,08 mesiacov. Diskusia U pacientov, ktorí podstúpili diagnostickú hospitalizáciu sa uká- zal kolísavý trend v čase čakania od uskutočnenia DH do realizácie Tx obličky. Tento výsledok je ovplyvnený hlavne malým súborom pacientov, ktorí podstúpili DH a prísnou individualitou v prístupe pacientov k dopĺňaniu ročných vyšetrení. Aj napriek tomuto faktoru je počet mesiacov od DH po vykonanie Tx signifikantne nižší, než bez vykonania diagnostickej hospitalizácie, teda môžeme povedať, že diagnostické hospitalizácie priaznivo ovplyvňujú čas čakania pacienta na Tx. Priemerný čas strávený na hemodialýze do Tx obličky bol sig- nifikantne najnižší v roku 2017. Tento relatívne krátky čas strávený na hemodialýze bol zaznamenaný pravdepodobne hlavne vďaka dobrej predvídavosti a spolupráci dialyzačného lekára s Transplantačným centrom v Martine pri informovaní pacienta o možnosti transplantácie obličky a organizovaní vyšetrení podľa protokolu. Pacienti v našom súbore, ktorí boli vďaka DH kontraindikovaní pre transplantáciu obličkymali v anamnéze novozistený syndrómchorého uzla (Sick sinus syndrom) s následnou implantáciou kardiostimulátora a preko- nanú náhlu cievnu mozgovú príhodu s poruchou motorického aparátu. U jedného potenciálneho živého darcu obličky sme počas DH verifikovali prítomnosť metabolického syndrómu. Jeden pacient je v súčasnej dobe v programe nefrologického seminára pre jeho vysokú rizikovosť v prípade rozhodnutia sa o Tx obličky a u ďalších dvoch rizikových pacientov je nutné dodatočné zhodnotenie kardiológom po vykonaní SPECT myokardu. Bez absolvovania DH by sa čas od zaradenia pacienta do hemo­ dialyzačnej terapie do času zistenia kontraindikácie pre transplantáciu obličky predĺžil. Vďaka diagnostickým hospitalizáciám je možné nález začať riešiť v krátkom čase a skrátiť tak aj čas čakania do uskutočnenia transplantácie obličky. Odporúčania viacerých štátov sveta sa nevyja- drujú presne o diagnostických testoch pre potenciálnych príjemcov štepu a sa zhodujú v tom, že vyšetrenia potrebné na úspešné zarade- nie pacienta na WL je vhodné vykonávať v transplantačnom centre iba ak ich nie je možné zrealizovať v ambulantnej sfére(9-11). V Slovenskej republike sa postupuje rovnako a diagnostickým hospitalizáciam sa venuje zatiaľ iba Transplantačné centrum v Martine. Záver Naša analýza ukázala, že diagnostické hospitalizácie majú veľký význam v skrátení času na prípravu pacienta na transplantáciu. Dobrá informovanosť pacienta o možnosti TO ešte v predialyzačnom ob- dobí, keď je zrejmé, že chronická choroba obličiek pacienta vedie nezvratne k štádiu zlyhania obličiek, je nenahraditeľná. Táto je plne v kompetencii ošetrujúceho nefrológa a pri správnom načasovaní môže predísť vzniku metabolických komplikácií dialyzačnej terapie. LITERATÚRA 1. Kidney transplantation: current issues and future prospects. Acta Clinica Belgica [onli- ne]. 2014, 62(4), 208-217 [cit. 2020-05-06]. DOI: 10.1179/acb.2007.034. ISSN 1784-3286. Do- stupné z: http://www.tandfonline.com/doi/full/10.1179/acb.2007.034 2. Oxford handbook of nephrology and hypertension. 2nd ed. Oxford: Oxford Uni- versity Press (2014) s. 336, ISBN 978-0-19-965161-0. Dostupné z: https://books.google. sk/books?hl=sk & lr=&id=bNLQAgAAQBAJ & oi=fnd & pg=PP1 & dq=oxford+hand- book+of+nephrology & ots=PljxyMZ8yp & sig=O40UhVVQWLFI8p9aPIXpGHbmcb8 & redir- _esc=y#v=onepage & q=transplantation & f=false 3. Tesař, V., Viklický, O. Klinická nefrologie. 2. ed., zcela přepracované a doplněné vydání. Praha: Grada Publishing, 2015, 525 (459-467). ISBN 978-80-247-4367-7. 4. Vestník Ministerstva zdravotníctva SR. (2010), s. 63. Dostupné z: https://www.techmed. sk/zakladytx/vestnik.pdf 5. Dedinská I., Miklušica, J. Základy pre odber orgánov a transplantáciu obličky. Multime- diálna podpora výučby klinických a zdravotníckych disciplín : Portál Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského [online], [cit. 09. 05. 2020]. Dostupný z www: https://por- tal.jfmed.uniba.sk//clanky.php?aid=271. ISSN 1337-7396