Vnitřní lékařství 6/2021

PŮVODNÍ PRÁCE 24-hodinová mortalita seniorov akútne hospitalizovaných pre internistické ochorenie E4 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék 2021; 67(e6): e3–e7 / www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Východiská Mortalita je „najtvrdší“ výstup charakterizujúci závažnosť ochorení a výsledok diagnostického a liečebného úsilia zdravotníkov. Hodnotíme ju v rôznych časových oknách – môže byť včasná, nemocničná, jedno – a viacročná atď. Do skupiny včasných mortalít patrí aj 24-hodinová nemocničná mortalita (M24). Je spojená s veľkými nákladmi (tie sa koncentrujú do včasných fáz hospitalizácie), intenzívnymi emóciami pozostalých i personálu a patrí medzi možné indikátory kvality po- skytovanej zdravotnej starostlivosti (ZS) (1). Úmrtnosť dospelých sa vo všeobecnosti zvyšuje s vekom. Napriek tomu sú informácie cha- rakterizujúce M24 u seniorov hospitalizovaných na nechirurgických pracoviskách limitované. Pacienti a metódy V retrospektívnej observačnej štúdii sme skúmali úmrtnosť u 65-ročných a starších pacientov, ktorých hospitalizácia na I. klinike geriatrie LFUK a UN Bratislava (geriatria) bola ukončená v rokoch 2016–2018 (n = 4 361). Na klinike sú hospitalizovaní 65-roční a starší pacienti s dominujúcimi akútnymi internistickými ochoreniami. V sle- dovanom období zomrelo 648 pacientov priemerného veku 81,4 roka (65–99 rokov), z ktorých bolo 54,9 % žien. Primárnym cieľom štúdie bolo stanoviť frekvenciu úmrtí, ktoré boli konštatované do 24 hodín od prijatia, a to celkovo, s ohľadom na rod, domicil (doma alebo v za- riadení dlhodobej starostlivosti žijúci senior) a v päťročných vekových kohortách počnúc 65-tym rokom života. V rámci sekundárneho cieľa štúdie sme analyzovali, ktoré choroby primárne viedli k M24, tie sme potom zaklasifikovali do nasledovných skupín: 1. oneskorená hospi- talizácia (odôvodnený predpoklad, že pri včasnejšej hospitalizácii by bolo možné zvrátiť fatálny priebeh ochorenia), 2. akútne ochorenie nezlučiteľné so životom, 3. akútne ochorenie terapeuticky nezvratne dekompenzujúce preexistujúce ochorenie / ochorenia, 4. terapeuticky nezvratné pokročilé chronické ochorenie / ochorenia, 5. chyba pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 6. neklasifikovateľné. Pri klasifi- kácii príčin úmrtia bolo snahou určiť ich čo najpresnejšie, ak pacient zomrel napr. na respiračné zlyhanie vyvolané bronchiálnou astmou, medzi príčiny M24 bola zarátaná bronchiálna astma, ak nebolo zrejmé, čo respiračné zlyhanie spôsobilo, zarátané bolo respiračné zlyhanie. Určovanie chorôb, ktoré primárne spôsobili M24 a ich taxonomizáciu do skupín sme zrealizovali tak, že ich nezávisle vykonali autori z geriat- rie a internistka z iného pracoviska – prednostka 1. internej kliniky LF UK a UN Bratislava (interna). Úmrtia, pri ktorých sa klasifikujúce strany nezhodli, potom diskutovali, prezentujúc argumenty opodstatňujúce ich zaradenie (prezentované výsledky sú rezultátom troch kôl nego- ciácie geriatrie a interny), u pitvaných pacientov s prihliadnutím na výsledok sekcie. Prihliadnutie bolo v zmysle preferencie klinického pohľadu pred mechanickým prevzatím záveru patológa – napr. ak klinickému obrazu dominovala sepsa a patológ záveroval ako príčinu embóliu do pľúcnice, hoci nebola veľká, za chorobu, ktorá primárne spôsobila úmrtie sme považovali sepsu; ak mala pacientka so steno- kardiami a rádovo zvýšenou troponinémiou hlboké negatívne vlny T v piatich zvodoch, patológ nenašiel čerstvý infarkt a ním záverovanou príčinou smrti bolo srdcové zlyhanie, za chorobu, ktorá primárne spôsobila úmrtie sme považovali akútny infarkt myokardu. Ak by obe posudzujúce strany nedosiahli zhodu, pacient by bol zaradený do kategórie „neklasifikovateľný“. Terciárne nás zaujímala podrobnejšia časová mapa M24. Prvý a posledný deň pobytu na lôžku sme rátali ako jeden deň hospitalizácie. Na posúdenie významnosti rozdielov frekvencie kvalitatívnych dát sme použili CHI-kvadrát test, za hladinu štatistickej významnosti sme považovali p ≤ 0,05. Výsledky M24 sme zaznamenali u 101 pacientov – v 2,3% zo všetkých hos- pitalizovaných , resp. v 15,6 % zo všetkých úmrtí . U žien / mužov to bolo 2,2 (57/2594) / 2,5 (44/1767) % (p = 0,5) zo všetkých hospitalizovaných a 16,0 (57/356) / 15,1 (44/292) % (p = 0,7) zo všetkých úmrtí. Medzi M24 a ostatnými zosnulými bolo 56,4 (57/101) / 54,7 (299/547) % žien (p = 0,7). Priemerný vek M24 a ostatných zosnulých bol 80,8 / 81,5 roka (p=0,5). Informácie o vekovo špecifickej M24 v päťročných vekových kohortách poskytuje graf 1 (p rozdielu medzi maximálnou a minimálnou incidenciou = 0,02, inak rozdiely štatisticky nevýznamné). Pri prvotnej klasifikácii chorôb / klinických situácií spôsobujúcich M24 sa geriatria a interna zhodli v 65,3 %. M24 primárne spôsobilo 25 chorôb / klinických situácií s frekvenciou uvedenou v tabuľke 1. Kardiovaskulárnych (KV) ochorení bolo 5 (akútny infarkt myokardu, srdcové zlyhanie, komorová tachykardia, embólia do pľúcnice, náhla srdcová smrť), spolu sa vyskytli v 39,6 %. Infekčných ochorení bolo 6 (sepsa, urosepsa, bronchopneumónia, tracheobronchitída, tubulointer- sticiálna nefritída, nešpecifikovaná infekcia), spolu sa vyskytli v 33,7%. Tab. 1. Choroby primárne vedúce k 24-hodinovej mortalite Choroba n % 1. Akútny infarkt myokardu 18 17,8 2. Bronchopneumónia 15 14,9 3. Sepsa (nešpecifikovaná) 13 12,9 4. Srdcové zlyhanie 12 11,9 5. Náhla srdcová smrť 7 6,9 6. Akútne renálne zlyhanie 5 5,0 7. Krvácanie 5 5,0 8. Náhla cievna mozgová príhoda 3 3,0 9. Tracheobronchitída 3 3,0 10. Karcinóm 2 2,0 11. Cirhóza pečene 2 2,0 12. Embólia do pľúcnice 2 2,0 13. Hnačka 2 2,0 14. Astma bronchiálna 1 1,0 15. Anémia 1 1,0 16. Aspirácia 1 1,0 17. Dehydratácia 1 1,0 18. Ileus 1 1,0 19. Infekcia (nešpecifikovaná) 1 1,0 20. Komorová tachykardia 1 1,0 21. Multiorgánové zlyhanie 1 1,0 22. Pankreatitída akútna 1 1,0 23. Tubulointersticiálna akútna nefritída 1 1,0 24. Respiračné zlyhanie 1 1,0 25. Urosepsa 1 1,0 Spolu 101 100,0