PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Vybrané biomarkery ortostatickej intolerancie | E15 / Vnitř Lék. 2023;69(5):E15-E19 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz https://doi.org/10.36290/vnl.2023.066 Vybrané biomarkery ortostatickej intolerancie Barbora Bačkorová, Ivica Lazúrová 1. interná klinika UNLP a UPJŠ LF Košice Ortostatická intolerancia (OI) sa definuje ako skupina ochorení, pre ktoré je typická manifestácia príznakov v stojacej polohe. Tieto príznaky vyplývajú z cerebrálnej hypoperfúzie a vymiznú v polohe ležiacej. Do tejto skupiny chorôb zaraďujeme syndróm posturálnej ortostatickej intolerancie (POTS), ortostatickú hypotenziu (OH) a vazovagálnu ortostatickú synkopu. Jednotlivé ochorenia majú podobný klinický obraz (poruchy vízu, slabosť, závraty, nevoľnosť, bolesti hlavy, únava). Vzájomne sa však odlišujú biochemickými, autonómnymi a hemodynamickými charakteristikami. Cieľom uvedenej práce je podať prehľad poznatkov o humorálnych a neuronálnych markeroch, ktoré sa zapájajú do etiopatogenézy ortostatickej intolerancie. Kľúčové slová: biomarkery, ortostatická intolerancia, POTS, vazovagálna synkopa. Selected biomarkers of orthostatic intolerance Orthostatic intolerance (OI) is defined as a group of diseases which symptoms are typically manifested in a standing position. These symptoms result from cerebral hypoperfusion and disappear in the supine position. We include postural orthostatic intolerance syndrome (POTS), orthostatic hypotension (OH) and vasovagal orthostatic syncope in this group of diseases. Each of them have similar clinical presentation (blurred vision, weakness, dizziness, nausea, headaches, fatigue). However, they vary from each other in biochemical, autonomic and hemodynamic characteristics. The aim of the work is to provide an overview of humoral and non-human markers that are involved in the etiopathogenesis of orthostatic intolerance. Key words: biomarkers, orthostatic intolerance, POTS, vasovagal syncope. Úvod Nerovnováha v autonómnom nervovom systéme vedie k vzniku ortostatickej intolerancie (OI). Klasickými prznakmi sú závraty, bolesti hlavy, porucha vzu, či krátkodobé poruchy vedomia (synkopy). Napriek intenzvnemu výskumu stále nie je úplne objasnený presný patomechanizmus jej vzniku. Prznaky sú vyvolané hypoperfúziou v centrálnom nervovom systéme, ktorá presahuje autoregulačné mechanizmy mozgovej regulácie. Predpokladá sa, že až 25 % populácie zažije aspoň raz v živote epizódu synkopy (1). Ortostatická intolerancia je súhrnný názov pre syndrómy posturálnej ortostatickej intolerancie (POTS), ortostatickej hypotenzie (OH) a vazovagálnej ortostatickej synkopy. Aj keď rozličné syndrómy ortostatickej intolerancie sa manifestujú podobnými prejavmi, existujú rozdiely v ich biochemických a hemodynamických parametroch. Ortostatická intolerancia je častá vo v etkých vekových skupinách, najčastej ia v ak v star om veku (2). U zdravých jedincov dôjde pri postaven sa k znženiu venózneho návratu krvi a zároveň poklesu srdcového výdaja, čm sa aktivujú baroreceptory v karotickom snuse a aorte. Tým dochádza k poklesu aktivity parasympatikového nervového systému a nárastu srdcovej frekvencie, čo v konečnom dôsledku vedie k zvý eniu srdcového výdaja. Zároveň sa aktivuje sympatikový nervový systém, ktorý vedie ku zvý eniu srdcovej frekvencie (SF), kontraktility a periférneho cievneho odporu prostredn ctvom vazokonstrikcie arteriol (3). Najrozší renej ou diagnostickou metódou je realizácia head up tilt testu (HUT testu). Jeho cieľom je posúdenie hemodynamickej odpovede jedinca pri naklonen pacienta do 60-stupňového uhla na naklonenej rovine. Počas neho dochádza k stagnácii krvi pod bránicou, čo vedie k poklesu venózneho návratu a stimulácii autonómneho nervového systému. Existuje niekoľko protokolov, pričom najpouž vanejší m je taliansky protokol, pri ktorom v pr pade, že sa počas prvých 20 minút testu neobjavia typické pr znaky hypoperfúzie mozgu, sú pacienti stimulovan sublingválnou aplikáciou nitrolycer nu (1, 33). MUDr. Barbora Bačkorová I. interná klinika LF UPJŠ a UNLP barbora.backorova@student.upjs.sk Cit. zkr: Vnitř Lék. 2023;69(5):E15-E19 Článek přijat redakc: 8. 3. 2023 Článek přijat po recenz ch: 7. 8. 2023
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=