PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Vybrané biomarkery ortostatickej intolerancie E16 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék. 2023;69(5):E15-E19 / www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie (POTS) je definovaný ako nárast SF o 30/min, alebo snusová tachykardia viac ako 120/min počas prvých 10 minút od postavenia sa, bez výrazného poklesu tlaku krvi (1, 4). Ortostatická hypotenzia (OH) je charakterizovaná ako pokles systolického tlaku o 20 mm Hg a/alebo diastolického o 10 mm Hg. Rozli ujeme klasickú, iniciálnu a oneskorenú formu. Klasická forma sa manifestuje do 3 minút od postavenia sa. Pri iniciálnej forme dôjde k rozvoju pr znakov počas prvých 15 sekúnd. Táto forma je pozorovaná iba pri akt vnom postaven sa a nie pri HUT teste. Na základe túdi nevedie k zvý enému riziku mortality a morbidity. Pri oneskorenej OH dochádza k poklesu tlaku krvi po 3 minútach od postavenia sa. Pri tejto forme je časom pozorovaný rozvoj neurodegeneratvnych ochoren. Prčiny vzniku OH rozdeľujeme na neurogénne a neneurogénne. K neneurogénnym prčinám zaraďujeme dehydratáciu, adrenálnu insuficienciu, závažnú anémiu, alkohol, alebo užvanie niektorých liekov, akými sú tricyklické antidepres va, diuretiká, či nitráty. Častá býva aj pri kardiálnej dekompenzácii. Na vzniku neurogénnej OH sa najčastej ie podieľa Parkinsonova choroba, demencia s Lewyho telieskami a multisystémová atrofia. Neurogénna OH môže byť prvou manifestáciou Parkinsonovej choroby. Ortostatická hypotenzia je častá hlavne u starších pacientov. Až 20 % ľud nad 70 rokov má dokumentovanú OH. Vo v eobecnosti je asociovaná s vyšš m rizikom kardiovaskulárnych ochoren (vyšš ie hladiny fibrinogénu, tropon nov, NT‑proBNP, zhrubnutá intima karot d, hypertrofia ľavej komory, diastolická dysfunkcia, fibrilácia predsien, cievna mozgová prhoda, infarkt myokardu), rovnako ako aj s vyšš m rizikom pádov (5, 6, 7, 8, 9). Liečebnou metódou sú režimové opatrenia, zvý ený prsun soli a kompres vne pančuchy. Medikamentózne sa ako prvá l nia liečby OH použva fludrokortizón (syntetický mineralokortikoid), ktorý zvy uje cirkulujúci objem a tlak krvi spätnou resorbciou sodka v tubuloch a midodrn, ktorý pôsobenm cez alfa receptory funguje ako vazokostriktor (5, 10, 11). Vazovagálna synkopa (VVS) sa definuje ako nerovnováha medzi sympatikovým a parasympatikovým nervovým systémom. Na základe odpovede v HUT teste sa rozdeľuje na kardioinhibičnú (pokles SF o 40/min na viac ako 10 s), vazodepresorickú (prudký pokles krvného tlaku, ale SF neklesne o viac ako 10 %), alebo zmie anú formu. Existuje niekoľko hypotéz mechanizmu vzniku, podľa ktorých dochádza pravdepodobne k zvý enej aktivite parasympatika a inhibcii sympatikovej aktivity (12). Najvýznamnejšie biomarkery OI Kopeptín a vazopresín Kopeptn je syntetický glykopeptid syntetizovaný z vazopresnu (AVP), ktorý sa na rozdiel od nestabilného AVP v in vivo podmienkach vylučuje v rovnakej miere, ale zostáva stabilný v krvnom obehu. Za fyziologických okolnost sa AVP syntetizuje v závislosti od osmotického tlaku a cirkulujúceho objemu krvi. Pri náraste osmolarity dochádza k sekrécii AVP, ktorý svojimi účinkami vyvolá spätnú resorpciu vody v obličkách a normalizáciu osmolarity krvi. Pokles tlaku pri POTS vedie k stimulácii sekrécie AVP. Blokovan m beta receptorov sa znižuje hladina katecholam nov v krvi. Redukcia SF pri POTS je v ak kontraprodukt vna v pr pade, že nárast srdcovej frekvencie je v dôsledku n zkeho srdcového výdaja (hypovolemický typ POTS), ale môže byť efekt vna pri tachykardii vyvolanej nadmernou aktiváciou sympatika (hyperadrenergický typ) (13, 14). Zhao et al. sledovali vo svojej práci hladiny kopeptnu ako potenciálneho markera terapeutickej účinnosti liečby metoprololom pri POTS. Hladina kopeptnu bola v tejto túdii vyšš ia u pacientov s POTS (13). V inej túdii pacienti s VVS mali vyšš ie hodnoty vazopres nu, ktorý pôsob ako vazokonstriktor pôsoben m na V1 receptor v cievach. Zároveň spätne resorbuje vodu cez V2 receptory v obličkách. Jeho vplyvom na V3 receptory neurónov hypofýzy dochádza k uvoľneniu ACTH. Vazopresn podľa týchto autorov zvy uje senzibilitu baroreflexu (15). Barbot et al. vo svojej túdii sledovali OH u pacientov s diabetes insipidus. Poru ená autonómna regulácia a prejavy ortostatickej hypotenzie boli pr tomné aj napriek substitučnej liečbe dezmopres nom, stabilizácii elektolytov a vodnej bilancie. Autori to vysvetľujú vazoakt vnym vplyvom vazopres nu na hladké svaly. Mas vne uvoľnenie vazopres nu slúži ako kompenzačná reakcia pri prevencii cerebrálnej hypoperfúzie. Desmopres n má v porovnan s vazopres nom vyšš antidiuretický efekt, ale minimálny presorický efekt, na základe čoho si autori vysvetľujú pretrvávajúcu ortostatickú hypotenziu aj pri adekvátnej substitučnej liečbe. Vazopres n pôsoben m na locus coeruleus vyvoláva nárast krvného tlaku a srdcovej frekvencie stimuláciou sympatika. Nedostatok vazopresnu preto vysvetľuje absenciu reflexnej tachykardie pri poklese tlaku (16). Adrenomedulín Adrenomeduln je peptid s vazodilatačným, antimitogénnym a diuretickým účinkom. Jeho stanovenie v plazme je problematické pre krátky polčas rozpadu, preto sa stanovuje jeho stredný fragment (proadrenomeduln), ktorý sa do krvi vylučuje v rovnakom množstve. Adrenomedulm má aj centrálne účinky na sympatikový nervový systém, vďaka čomu vyvoláva tachykardiu u pacientov s POTS. Zvý ené hladiny boli pozorované u pacientov s POTS a zároveň boli vyšš ie u tých jedincov, ktor priaznivo reagovali na liečbu midodr nom. Autori si vyšš ie hladiny vazodilatačného adrenomedul nu vysvetľujú ako kompenzačnú reakciu na vazokonstrikčné účinky midodrnu pôsobiaceho na alfa receptory (17). Plasek et al. vo svojej práci nezaznamenali významnú zmenu hladiny adrenomedul nu u pacientov s VVS v porovnan s kontrolnou vzorkou (18). Rezistín Rezistn je peptid syntetizovaný z adipocytov, ktorý vedie k vazokonstrikcii a redukcii diastolickej funkcie srdca. Jeho hladiny sú vyšš ie u pacientov s POTS. Na patogenéze vzniku POTS sa podieľa aj periférna vazodilatácia. V krvi pacientov boli namerané vyšš ie hladiny oxidu dusnatého a syntázy oxidu dusnatého. Rezistn ako vazokonstriktor podporuje zápalovú reakciu v stene ciev pôsobenm cez prozápalové cytokny a indukuje hyperpláziu endotelu ciev, pôsobenm na signálne dráhy v bunke. Rezistn teda môže pôsobiť ako protektvny faktor v patogenéze vzniku POTS, čm by predstavoval nový prstup v liečbe pacientov. V tejto túdii tiež autori zaznamenali pozitivitu irokého
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=