KAZUISTIKY Steroid responzívna encefalopatia asociovaná s autoimunitnou tyreoiditídou ako príčina akútnej encefalopatie | E29 / Vnitř Lék. 2023;69(5):E25-E29 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz relevantná vzhľadom na absenciu tandardných vy etrovac ch metód týchto protilátok v likvore (18). V prpade na ich pacientok nebolo možné laboratórne stanoviť ich hladiny v mozgovo‑miechovom moku. Neurozobrazovacie vy etrenie mozgu má za úlohu vylúčiť iné pr činy encefalopatie. Podobne ako v pr pade vy etrenia likvoru, je aj neurozobrazovac nález u pacientov so SREAT ne pecifický a môže zahŕňať prtomnosť demyelinizačných lézi bielej hmoty mozgu aj v difúznej forme, pod obrazom leukoencefalopatie. Polovica pacientov v ak nemá abnormálny MRI nález (18, 20–21). Popisované zmeny sú často reverzibilné s ich regresiou po kortikoidnej liečbe (23–24). Takýto priebeh ochorenia a MRI nálezu bol typický aj v prpade naej pacientky, kde vstupné MRI vy etrenie odhalilo difúzne prejavy leukoencefalopatie, s kompletnou regresiou po kortikoidnej liečbe s odstupom troch mesiacov. Neurozobrazovac nález druhej pacientky bol negat vny na pr tomnosť ložiskových zmien. Nielen vstupné, ale aj kontrolné neurozobrazovacie vy etrenie, má význam v sledovan priebehu ochorenia. Vzhľadom na predpokladaný autoimunitný pôvod SREAT v liečbe sa uplatňuje imunosupres vna terapia. Vysokoúčinná je kortikoidná liečba, kde až 91 % pacientov dosiahne kompletnú alebo parciálnu remisiu stavu. Spravidla sa liečba začna pulznou dávkou, metylprednisolonu (1 g/denne v trvan 3 – 5 dn ) s pokračovan m v perorálnej forme prednisonom (1 g/kg) s postupným redukovan m dávky (22, 25). V oboch prpadoch na ich pacientok sme po kortikoidnej liečbe zaznamenali rýchle zlep enie neurologického stavu s regresiou symptómov a v pr pade jednej pacientky aj regresiu MRI abnormal t mozgu. Približne tvrtina pacientov (59/228) bola liečených druhou lniou liečby (azathioprin, plazmaferéza, intravenózne imunoglobulny a iné) či už z dôvodu nedostatočného efektu predchádzajúcej liečby (14/59), alebo relapsu ochorenia (5/59). Liečba vedie k rýchlemu zlep eniu klinického stavu (v priemere päť dn ), so súčasným poklesom hlad n protilátok. Relapsy ochorenia sa vyskytujú u približne 16 % pacientov v prvom roku sledovania (18). Záver SREAT predstavuje zriedkavú formu encefalopatie, ktorej mechanizmus vzniku nie je úplne objasnený. Heterogenita symptómov často napodobňujúcich iné neurologické (extrapyramdové, autoimunitné, neurodegenerat vne) ochorenia predstavuje nevyspytateľnosť tejto diagnózy. Aj keď nemáme v súčasnosti pecifický test, ktorý by nám SREAT potvrdil, a nález sa opiera o často ne pecifické výsledky laboratórnych alebo neurozobrazovacch vy etren, SREAT by mal byť zahrnutý do diferenciálnej diagnostiky akútne manifestovaných neurologických alebo neuropsychiatrických prejavov, aj keď prtomnosť protilátok proti ttnej žľaze v laboratórnom náleze sama o sebe e te diagnózu SREAT nepotvrdzuje. LITERATÚRA 1. Brain EH, Jellinek KB. Hashimoto’s disease and encephalopathy. The Lancet.1966;288(7462):512-514. 2. Castillo P, Woodruff B, Caselli R, et al. Steroid‑responsive encephalopathy associated with autoimmune thyroiditis. Arch Neurol.2006;63:197-202. 3. Ferracci F, Bertiato G, Moretto G. Hashimoto’s encephalopathy: epidemiologic data and pathogenetic considerations. J Neurol Sci.2004;217(2):165-168. 4. Sharan A, Sengupta S, Mukhopadhyay S, et al. Hashimoto’s encephalopathy presenting with chorea. J Assoc Physicians India.2015;63(9):83-84. 5. Salazar R, Mehta C, Zaher N, et al. Opsoclonus as a manifestation of Hashimoto’s encephalopathy. J Clin Neurosci.2012;19(10):1465-1466. 6. Arya R, Anand V, Chansoria M. Hashimoto encephalopathy presenting as progressive myoclonus epilepsy syndrome. Eur J Pediart Neurol.2013;17(1):102-104. 7. Gauthier AC, Baehring JM. Hashimoto’s encephalopathy mimicking Creutzfeldt‑Jakob disease. J Clin Neurosci.2017;35:72-73. 8. Müssig K, Bartels M, Gallwitz B, et al. Hashimoto’s encephalopathy presenting with bipolar affective disorder. Bipolar disorders.2005;7(3):292-297. 9. Lin YT, Liao SC. Hashimoto encephalopathy presenting as schizophrenia‑like disorder. Cogn Affect Behav Neurosci.2009;22(3):197-201. 10. Arrojo M, Perez‑Rodriguez M, Mota M, et al. Psychiatric presentation of Hashimoto’s encephalopathy. Psychosomatic medicine 2007;69(2): 200-201. 11. Tyler KL, Rüegg S. The neuromythology of Hashimoto encephalopathy: The emperor has no clothes. Neurology.2020;94(2):55-56. 12. Mattozzi S, Sabater L, Escudero D, et al. Hashimoto encephalopathy in the 21st century. Neurology 2020;94(2):e217-e224. 13. Hollowell JG, Staehling NW, Flanders WD. Serum TSH, T4, and thyroid antibodies in the United States population (1988 to 1994): National Health and Nutrition Examination Survey (NHANES III). J Clin Endocrinol Metab.2002;87(2):489-499. 14. Payer J, Lisý L, Baqi L, et al. Hashimotova encefalopatia–vzácny a neobvyklý syndróm. Vnitř Lék.2007;53(3):300-306. 15. Graus F, Titulaer M, Balu R. A clinical approach to diagnosis of autoimmune encephalitis. Lancet Neurol.2016;15:391-404. 16. Waliszewska‑Prosół M, Ejma M. Hashimoto Encephalopathy—Still More Questions than Answers. Cells 2022;11(18):2873. 17. Ragusa F, Fallahi P, Elia G, Gonnella D, Paparo SR, Giusti C, Churilov LP, Ferrari SM, Antonelli A. Hashimoto’s thyroiditis: Epidemiology, pathogenesis, clinic and therapy. Best Pract Res Clin Endocrinol Metab. 2019;33:101367 18. Laurent C, Capron J, Quillerou B, et al. Steroid‑responsive encephalopathy associated with autoimmune thyroiditis (SREAT): characteristics, treatment and outcome in 251 cases from the literature. Autoimmun Rew.2016;15(12):1129-1133. 19. Kothbauer‑Margreiter I, Sturzenegger M, Komor J, et al. Encephalopathy associated with Hashimoto thyroiditis: diagnosis and treatment. J Neurol.1996;243(8):585-593. 20. Castillo P, Woodruff B, Caselli R, et al. Steroid‑responsive encephalopathy associated with autoimmune thyroiditis. Arch Neurol.2006;63(2):197-202. 21. Mocellin R, Walterfang M, Velakoulis D. Hashimoto’s encephalopathy. CNS drugs 2007;21(10):799-811. 22. Montagna G, Imperiali M, Agazzi P, et al. Hashimoto’s encephalopathy: A rare proteiform disorder. Autoimmun Rev.2016;15(5):466-476. 23. Bohnen NILJ, Parnell KJ, Harper CM. Reversible MRI findings in a patient with Hashimoto’s encephalopathy. Neurology.1997;49(1):246-247. 24. Chang T, Riffsy MTM, Gunaratne PS. Hashimoto encephalopathy: clinical and MRI improvement following high‑dose corticosteroid therapy. The neurologist.2010;16(6):394-396. 25. Zhou JY, Xu B, Lopes J, et al. Hashimoto encephalopathy: literature review. Acta Neurol Scand. 2017;135(3):285-290.
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=