PŘEHLEDOVÉ ČLÁNKY Potrebujeme ešte ergometriu? E20 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék. 2023;69(7):E15-E20 / www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Budúcnosť ergometrie Je pravdepodobné, že záujem o ergometrickú diagnostiku ischémie myokardu bude v ekonomicky vyspelých krajinách naďalej klesať na úkor vzostupu záujmu o CTCA. Je možné, že pokles sa zastaví na úrovni pretrvávajúceho plateau. Odlišná situácia bude v low‑income krajinách, kde bude ergometria naďalej zohrávať významnejšiu úlohu (3). Je otázne, či by mohla ergometria pro futuro zažiť renesanciu ako súčasť tzv. hybridnej diagnostiky KACh. CTCA (± FFR [frakčná prietoková rezerva]) dokáže identifikovať len epikardiálnu KACh. Mnoho symptomatických pacientov má však ischémiu bez obštrukčnej epikardiálnej KACh. Týchto pacientov možno identifikovať len funkčným testom a nie pomocou CTCA, resp. stimuláciou hyperémie pri FFR. U nich by mohla byť vhodná hybridná diagnostika: kalciové skóre na detekciu koronárnej aterosklerózy + ergometria na diagnostiku ischémie. Ide o koncept anatomickej a funkčnej diagnostiky KACh (3). V literatúre sa pre tento koncept používa aj termín „calcium treadmill test“. Výhodou vyšetrenia samotného kalciového skóre je veľmi nízka radiačná záťaž (< 2 mSv). Kalciové skóre < 100 je asociované s veľmi nízkou pravdepodobnosťou indukovateľnej ischémie. Naproti tomu kalciové skóre ≥ 400 výrazne zvyšuje pravdepodobnosť ischémie myokardu (26). Hybridná metodika „calcium treadmill test“ by mohla slúžiť ako filter pred náročnejšou a zaťažujúcejšou anatomickou diagnostikou (CTCA, resp. priamo koronárna angiografia) (3). Podľa aktuálne platných odporúčaní ESC možno predpokladať, že si ergometria udrží svoju pozíciu v rozhodovacom procese pri manažmente asymptomatických chlopňových chýb. Záver Význam ergometrie na diagnostiku ischémie myokardu v ére expanzie zobrazovacích metodík zásadne poklesol. ESC odporúča na diagnostiku obštrukčnej KACh preferovať zobrazovacie metodiky oproti ergometrii (4). Ergometriu možno zvážiť ako alternatívny test na potvrdenie, resp. vylúčenie KACh, ak nie sú dostupné neinvazívne alebo invazívne zobrazovacie metodiky (aj to len v triede IIb). Ergometria má naďalej významnú pozícu pri manažmente asymptomatických chlopňových chýb. LITERATÚRA 1. Leeds MF, Kroopf SS. The exercise test in electrocardiography; detection of coronary artery diseases. Calif Med. 1953;79(1):36-39. 2. Bruce RA. Evaluation of functional capacity and exercise tolerance of cardiac patients. Mod Concepts Cardiovasc Dis. 1956;25(4):321-326. 3. Ananthasubramaniam G, Ananthasubramaniam K. Stress electrocardiography testing in coronary artery disease: Is it time for its swan song or to redefine its role in the modern era? Indian Heart J. 2022;74(2):81-85. 4. Knuuti J, Wijns W, Saraste A, et al. 2019 ESC Guidelines for the diagnosis and management of chronic coronary syndromes. Eur Heart J. 2020;41(3):407-477. 5. Juarez‑Orozco LE, Saraste A, Capodanno D, et al. Impact of a decreasing pre‑test probability on the performance of diagnostic tests for coronary artery disease. Eur Heart J Cardiovasc Imaging. 2019;20(11):1198-1207. 6. Singh T, Bing R, Dweck MR, et al. Exercise Electrocardiography and Computed Tomography Coronary Angiography for Patients With Suspected Stable Angina Pectoris: A Post Hoc Analysis of the Randomized SCOT‑HEART Trial. JAMA Cardiol. 2020;5(8):920-928. 7. Maffei E, Seitun S, Martini Ch, et al. CT coronary angiography and exercise ECG in a population with chest pain and low‑to‑intermediate pre‑test likelihood of coronary artery disease. Heart. 2010;96(24):1973-1979. 8. Yin X, Wang J, Zheng W, et al. Diagnostic performance of coronary computed tomography angiography versus exercise electrocardiography for coronary artery disease: a systematic review and meta‑analysis. J Thorac, Dis. 2016;8(7):1688-1696. 9. van der Wall EE. The exercise ECG: still a useful exercise? Neth Heart J. 2009;17(2):47. 10. Lee SE, Cho I, Hong GR, et al. Differential Prognostic Value of Coronary Computed Tomography Angiography in Relation to Exercise Electrocardiography in Asymptomatic Subjects. J Cardiovasc Ultrasound. 2015;23(4):244-252. 11. Kim KH, Jeon KN, Kang MG, et al. Prognostic value of computed tomographic coronary angiography and exercise electrocardiography for cardiovascular events. Korean J Intern Med. 2016;31(5):880-90. 12. Lau GTE, Wei H, Wickham J, et al. The Significance of Equivocal Exercise Treadmill ECG for Intermediate Risk Chest Pain Assessment – Insight From Coronary CT Angiography Data. Heart Lung Circ. 2018;27(1):50-57. 13. Poldervaart JM, Six AJ, Backus BE, et al. The predictive value of the exercise ECG for major adverse cardiac events in patients who presented with chest pain in the emergency department. Clin Res Cardiol. 2013;102(4):305-312. 14. Kwok Y, Kim C, Grady D, et al. Meta‑analysis of exercise testing to detect coronary artery disease in women. Am J Cardiol. 1999;83(5):660-666. 15. Akil S, Hedén B, Pahlm O, et al. Gender aspects on exercise‑induced ECG changes in relation to scintigraphic evidence of myocardial ischaemia. Clin Physiol Funct Imaging. 2018;38(5):798-807. 16. Fitzgerald BT, Scalia WM, Scalia GM. Female False Positive Exercise Stress ECG Testing - Fact Versus Fiction. Heart Lung Circ. 2019;28(5):735-741. 17. Montalescot G, Sechtem U, Achenbach S, et al. 2013 ESC guidelines on the management of stable coronary artery disease: the Task Force on the management of stable coronary artery disease of the European Society of Cardiology. Eur Heart J. 2013;34(38):2949-3003. 18. Gulati M, Levy PD, Mukherjee D, et al. 2021 AHA/ACC/ASE/CHEST/SAEM/SCCT/SCMR Guideline for the Evaluation and Diagnosis of Chest Pain: Executive Summary: A Report of the American College of Cardiology/American Heart Association Joint Committee on Clinical Practice Guidelines. J Am Coll Cardiol. 2021;78(22):2218-2261. 19. Shaw LJ, Mieres JH, Hendel RH, et al. Comparative effectiveness of exercise electrocardiography with or without myocardial perfusion single photon emission computed tomography in women with suspected coronary artery disease: results from the What Is the Optimal Method for Ischemia Evaluation in Women (WOMEN) trial. Circulation. 2011;124:1239-1249. 20. Vahanian A, Beyersdorf F, Praz F, et al. 2021 ESC/EACTS Guidelines for the management of valvular heart disease. Eur Heart J. 2022;43(7):561-632. 21. Iung B, Delgado V, Rosenhek R, et al. Contemporary presentation and management of valvular heart disease: The EURObservational Research Programme Valvular Heart Disease II Survey. Circulation. 2019;140(14):1156-1169. 22. Dúbrava J. Časové trendy záťažovej a zobrazovacej kardiologickej diagnostiky na Slovensku v rokoch 2011-2021. Časť I. Cardiology Lett 2022;32(5-6):276-283. 23. Abidov A, Rozanski A, Hachamovitch R, et al. Prognostic significance of dyspnea in patients referred for cardiac stress testing. N Engl J Med. 2005;353(18):1889-898. 24. Uthamalingam S, Zheng H, Leavitt M, et al. Exercise‑induced ST‑segment elevation in ECG lead aVR is a useful indicator of significant left main or ostial LAD coronary artery stenosis. JACC Cardiovasc Imaging. 2011;4(2):176-186. 25. Murphy JC, Scott PJ, Shannon HJ, et al. ST elevation on the exercise ECG in patients presenting with chest pain and no prior history of myocardial infarction. Heart. 2009;95(21):1792-7. 26. Hendel RC, Berman DS, Di Carli MF, et al. ACCF/ASNC/ACR/AHA/ASE/SCCT/SCMR/SNM 2009 appropriate use criteria for cardiac radionuclide imaging: a report of the American College of Cardiology Foundation Appropriate Use Criteria Task Force, the American Society of Nuclear Cardiology, the American College of Radiology, the American Heart Association, the American Society of Echocardiography, the Society of Cardiovascular Computed Tomography, the Society for Cardiovascular Magnetic Resonance, and the Society of Nuclear Medicine. Circulation. 2009;119(22):e561-87.
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=