PŮVODNÍ PRÁCE Amiodarónom indukovaná tyreotoxická kríza | E11 / Vnitř Lék. 2024;70(4):E8-E15 / VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ www.casopisvnitrnilekarstvi.cz populácii pacientov s AIT bola prevalencia TxK 13 % so signifikantnými rozdielmi v jednotlivých typoch AIT (Obr. 1) a s najvyšším výskytom TxK pri zmiešanom type AIT. Základné demografické dáta pacientov s TxK (n = 5) aj ich porovnanie s kontrolným súborom pacientov s AIT bez TxK (n = 34) a s celou sledovanou populáciou pacientov s AIT (n = 39) sú uvedené v tabuľke č. 2. V súbore s AIT bolo 31 mužov a 8 žien. Všetci pacienti s TxK boli muži (100 %) s priemerným vekom 56,0 ± 5,4 roka. Všetci pacienti s TxK sa liečili na arteriálnu hypertenziu, 20 % (n = 1) na koronárnu chorobu srdca, 60 % (n = 3) z nich malo v anamnéze srdcové zlyhávanie a 40 % (n = 2) malo implantovaný kardioverter-defibrilátor (ICD). Dominujúcou indikáciou amiodarónu boli komorové tachyarytmie (n = 3; 60 %), početná komorová extrasystólia alebo komorová tachykardia. U dvoch pacientov (40 %) bola indikáciou podávania amiodarónu fibrilácia predsiení. Išlo o klinicky vysoko rizikových pacientov s významným až závažným kardiovaskulárnym postihnutím. Prvý pacient bol u nás hospitalizovaný v roku 2005 a posledný sledovaný s TxK v roku 2021. Základná charakteristika pacientov s TxK je prehľadne uvedená v tabuľke č. 3, rozdelená do jednotlivých častí: anamnestické údaje, laboratórne a morfologické zmeny ŠŽ, klinické a diagnostické parametre a terapeutické postupy. Diagnóza TxK bola stanovená podľa BurchWartovského skórovacieho systému (BWs) (8, 10). Každému prípadu s TxK v čase stanovenia diagnózy AIT boli pridelené body podľa klinických prejavov a závažnosti ochorenia jednotlivých systémov. Priemerná hodnota BWs na začiatku ochorenia AIT u našich sledovaných pacientov bola 40 ± 11,7 (medián 35) avšak v čase akútnej tyreotoxickej krízy bola 86 ± 18 (medián 90). Najvyššie zaznamenané skóre v čase stanovania TxK bolo 110 a najnižšie 65 bodov (tabuľka č. 3). Priemerná denná dávka amiodarónu v čase stanovenia diagnózy AIT bola 176,8 ± 31,8 mg/ deň a priemerná kumulatívna dávka amiodarónu bola 175,3 ± 35,8 g. Priemerná doba do vzniku AIT u pacientov s TxK bola 1 005 ± 199 dní (Tab 4). Pacienti liečení amiodarónom mali v súlade so štandardným postupom realizovanú kontrolu tyreoidálnych hormónov v polročných intervaloch alebo pri klinických prejavoch tyreotoxikózy, po diagnostikovaní poruchy funkcie ŠŽ boli odoslaní do spádovej endokrinologickej ambulancie. Amiodarón bol vynechaný z liečby u všetkých pacientov pri prvej, eventuálne pri druhej ambulantnej kontrole. Vzhľadom na vysokú lipofilitu a dlhý biologický polčas amiodarónu antiarytmický účinok adekvátne pretrvával aj po vynechaní z terapie. Pacientom boli podávané betablokátory parenterálne a/alebo perorálne a v prípade potreby aj iné antiarytmiká po konzultácii s kardiológom/arytmológom. Zo sledovaných laboratórnych parametrov sme zistili priemernú hodnotu tyreotropného hormónu (TSH) v čase diagnózy AIT 0,005 ± 0,008 mIU/l a priemernú hodnotu voľného tyroxínu (fT4) 52,1 ± 14,3 pmol/l. Maximálna priemerná hodnota fT4 bola 72,4 ± 12,9 (Tab. 3). Samotná koncentrácia fT4 nepredikuje závažnosť ochorenia ani rozvoj tyreotoxickej krízy. Ultrasonograficky stanovaný objem štítnej žľazy u pacientov s TxK bol v priemere 19,8 ± 5,8 ml. U jedného pacienta bola diagnostikovaná nodózna struma a dvaja pacienti mali difúznu strumu (Tab. 3). Vyvolávajúci faktor vzniku TxK nie je vždy jednoznačný. Predpokladáme, že u dvoch pacientov to bolo podanie kontrastnej jódovej látky pri selektívnej koronarografii, u ďalšieho pacienta sepsa a podanie jódovej kontrastnej látky pri zobrazovacom CT vyšetrení brucha s nálezom abscesového ložiska v oblasti hrubého čreva. V ďalšom prípade presný vyvolávajúci faktor krízy nebol zistený – pravdepodobne išlo o nedostatočnú liečbu AIT (nízke dávky tyreostatík a kortikoidov už Obr. 1. Výskyt tyreotoxickej krízy podľa typov AIT (v grafe je uvedený podiel v %, v tabuľke je uvedený absolútny počet TxK v jednotlivých typoch AIT a v celom súbore) Tab. 2. Základná charakteristika pacientov s tyreotoxickou krízou v AIT populácii Tyreotoxická kríza (n = 5) AIT bez krízy (n = 34) p všetci AIT (n = 39) Priemerný vek (roky ± SD) 56,0 ± 5,4 62,6 ± 9,3 0,014 61,7 ± 9,3 Muži (n, %) 5 (100 %) 26 (76 %) 0,295 31 (79 %) Priemerná hmotnosť (kg ± SD) 87,8 ± 6,5 88,5 ± 12,8 0,902 88,4 ± 12,1 Komorbidity Hypertenzia (n, %) 5 (100 %) 34 (100 %) 0,999 39 (100 %) Diabetes mellitus (n, %) 0 (0 %) 8 (24 %) 0,295 8 (21 %) Koronárna choroba (n, %) 1 (20 %) 16 (47 %) 0,262 17 (44 %) Infarkt myokardu (n, %) 1 (20 %) 7 (21 %) 0,732 8 (21 %) Srdcové zlyhávanie (n, %) 3 (60 %) 22 (65 %) 0,114 25 (64 %) ICD (n, %) 2 (40 %) 7 (21 %) 0,324 9 (23 %) Fibrilácia predsiení (n, %) 5 (100 %) 28 (82 %) 0,412 33 (85 %) AIT – amiodarónom indukovaná tyreotoxikóza, ICD – implantovaný kardioverter-defibrilátor; údaje sú uvedené vo formáte priemer ± SD, resp. absolútna početnosť (n) a percentuálne zastúpenie (%)
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=