PŮVODNÍ PRÁCE Amiodarónom indukované tyreopatie E22 | VNITŘNÍ LÉKAŘSTVÍ / Vnitř Lék. 2024;70(4):E21-E27 / www.casopisvnitrnilekarstvi.cz Svojou štruktúrou predstavuje akýsi štrukturálny analóg tyreoidálnych hormónov (Obr. 2). Špecifickou vlastnosťou molekuly amiodarónu je vysoký obsah jódu. Až 37,5 % jeho molekulovej hmotnosti tvorí jód. Znamená to teda, že v každej 200 mg tablete amiodarónu je 75 mg organicky viazaného jódu. Pri bežnej dennej terapeutickej dávke amiodarónu 200 – 600 mg predstavuje nadmerný príjem jódu 75 – 225 mg/deň (4, 5). Hlavným metabolitom amiodarónu je desethylamiodarón, ktorého vlastnosti sú preukázateľne podobné pôvodnej molekule. Metabolizuje sa hepatálne s následnou biliárnou sekréciou. Vzhľadom na výraznú lipofilitu je Obr. 1. Chemická štruktúra amiodarónu (upravené podľa 3) Obr. 2. Chemická podobnosť amiodarónu a tyreoidálnych hormónov (upravené podľa 3)
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=